Predovšetkým je potrebné si uvedomiť, že redukcia telesnej hmotnosti pomocou bielkovinovej diéty, vedie k prospešnej detoxikácii organizmu. Telo sa zbavuje nielen prebytočného tuku, ale tiež sa čistí „zvnútra“, t.j. v rámci energetickej tiesne, ktorá je navodená nízkokalorickou proteínovou diétou, spotrebováva a spaľuje všetko, čo nepotrebuje. Je to ako keď čistíte zanesený komín plameňometom.
Chuť na sladké po skončení diéty
Príčina: Najčastejšie veľmi komplexný, zahrňujúci dlhodobý nedostatok vitamínov zo skupiny B, psychické vplyvy aj povznášajúci účinok pražených kakaových bôbov, ktoré môžeme bez diskusie radiť medzi návykové látky zrovnateľné s praženými kávovými bôbmi (kofeín).
Riešenie: (od najprísnejšieho k najmiernejšiemu): Odnaučiť sa od sladkej chuti raz a navždy
(každopádne sa určite vyhnúť všetkým formám rýchlych cukrov), nesladiť vôbec alebo len komplexnými polysacharidmi (trstinový cukor, med a podobne), respektíve bylinnými sladidlami (stevia rebaudiana), sladiť sladidlami, v akútnom prípade riešiť chuť na sladké tyčinkou Dietalegre® , v prípade skratu a porušenia režimu nasadiť vlastný hriešny organizmus späť na 2.etapu.
Ako znovu nepribrať alebo Zásady zdravého stravovania
Jesť a žiť zdravo, určite neznamená neurotizovať sa počítaním kalórii a lepiť si na chladničku tabuľky dovolených a zakázaných jedál.
Jesť a žiť zdravo, znamená uvedomiť si niekoľko dôležitých a všeobecných zákonitostí, pravidiel a zásad a tie celoživotne dodržovať:
Metabolický typ
V našich zemepisných šírkach bohužiaľ väčšina populácie zodpovedá metabolickým typom metabolizmu, ktoré charakterizuje veľmi dômyselný systém ukladania prebytočnej energie do tuku, podľa pravidla: všetko, čo získam navyše, uložím na horšie časy.
Pozitívom je, že tieto typy prežijú oproti stredozemným aj dlhšie obdobie hladomoru, nevýhodou však zostáva, že sa musia doživotne strážiť, aby nepribrali. Redukciou telesnej hmotnosti na ideálnu váhu preto u nich sebakontrola nekončí, ale začína.
Typy obezity
Predovšetkým treba neustále opakovať, že obezita nemá nič spoločné s kilogramovou hmotnosťou (podľa tejto logiky by všetci kulturisti boli obézni, nakoľko svalové tkanivo je ťažšie ako tukové). Obezita je definovaná ako „zmnoženie tukového tkaniva v organizme“. Synonymom slova obezita je tučnota.
Raz vytvorená tuková bunka už v organizme existuje trvalo a v období redukcie sa iba „vyfúkne“, aby sa – podobne ako špongia – opäť nafúkla v období nadbytku. Ako na tom sme s tukovým tkanivom je možné zistiť rôznymi spôsobmi, napríklad meraním obvodu pásu (pátranie po tzv. abdominálnom type obezity, ktorá je najrizikovejšia z hľadiska vzniku cievnych a srdcových komplikácií), premeraním na impedančnej váhe (stanoví nám množstvo tuku a svalového tkaniva v organizme) a ďalšími metódami.
Tučnota môže mať viacero príčin, ktoré je treba zohľadniť a individuálne s nimi pracovať predovšetkým po dosiahnutí redukcie. Uveďme si aspoň tri typy s najväčším výskytom.
-
Tučnota z nedisciplinovanosti
Jednoznačne najčastejší typ. Pacient je obézny iba a len preto, že je nedisciplinovaný, t.j. dlhodobo porušuje zásady správnej životosprávy (málo pohybu, maximum jedla na noc, nevhodná skladba potravy, nadbytok alkoholu, atď.) Úspešná redukcia a správne pochopenie pozadia problému s hmotnosťou pri týchto jedincoch často vedie k trvalému vyriešeniu problému. Klasifikovať tento typ obezity ako chorobu je krajne diskutabilné.
-
Psychologicky podmienené typy tučnoty
Niekto vytvára medzi seba a okolitý svet ochrannú tukovú vrstvu. Iný je zas závislý na sladkostiach a prežíva pri tom slastnú radosť, aj keď za to platí pribúdajúcimi kilogramami. Akýmsi medzistupňom je sklon zajedať depresie a stresy (lekárska diagnóza sa volá „prejedanie spojené s inými psychickými poruchami“), zatiaľ čo najhoršou podobou obraz psychiatrického ochorenia označovaného ako „poruchy príjmu potravy“ (napríklad mentálna bulímia). Schudnutie je u týchto pacientov možné aj keď zvyčajne ťažké a nutnosť psychoterapeutickej podpory k udržaniu redukovanej hmotnosti je mnohokrát nevyhnutná, rovnako ako odborný dohľad. K udržaniu redukovanej hmotnosti u tohto typu pacientov často pomáha stanovenie metabolického typu a nasadenie individuálnej nutričnej terapie (bližšie pozri www.nutriterapie.cz).
-
Endokrinologicky a medikamentózne podmienené obezity
Tvoria iba malé percento, u ktorého je potrebné zveriť redukciu do rúk lekára. Najčastejšie sa stretávame s pacientmi, ktorých obezita súvisí so zlou funkciou štítnej žľazy, u žien s poruchami produkcie pohlavného hormónu estrogénu, respektíve s pacientmi, ktorých obezita je prejavom nežiaduceho vedľajšieho účinku podávaných liečiv (psychiatrické lieky, kortikoidy a ďalšie).
„Jojo“ efekt a metabolický syndróm
Predovšetkým si treba vyjasniť, čo sa rozumie pod označením jojo efekt. Spravidla sa používa k označeniu stavu rýchleho pribrania hmotnosti po jej predchádzajúcej redukcii. Správne sa potom odporúča, že je potrebné dať organizmu dostatočný čas, aby si na novú, zníženú hmotnosť „zvykol“, rovnako ako sa úplne chybne deklaruje, že vzniká tam, „kde bol úbytok hmotnosti príliš rýchly. V skutočnosti je situácia komplikovanejšia. Rýchlosť redukcie nemá so vznikom jojo efektu nič spoločné, rovnako ako platí, že najviac si pacienti škodia, keď po dosiahnutí želanej hmotnosti začnú deň zo dňa jesť ako pred redukciou. Skutočným problémom nie je ani tak nabratie kilogramovej hmotnosti, ako skutočnosť, že si v takej situácii organizmus po prekonanej diéte prednostne vytvára ďalšie tukové bunky, miesto toho aby doplnil ochabnutú svalovinu, nakoľko redukciu vníma ako hladomor, ktorý sa môže kedykoľvek zopakovať a je mu potrebné čeliť vytváraním rezervnej energetickej zásoby – teda tukového tkaniva. Touto cestou sa neustále zhoršuje pomer „chudého“ tkaniva (svalov) k tukovému, so všetkými neblahými dôsledkami pre organizmus. To sú pacienti, ktorí majú hrôzostrašné percentá tukového tkaniva v organizme, veľmi často vysoko cez 40 %.
Skutočným problémom tzv. modernej doby, ktorý má evidentne kauzálnu súvislosť s tým čo a ako jeme, je tzv. metabolický syndróm, ktorého súčasťou je tzv. inzulínová rezistencia, pri ktorej ide o to, že tkanivá ľudského organizmu vykazujú stále nižšiu citlivosť k vlastnému inzulínu. Predstava dnešnej medicíny, že ide o „genetickú náchylnosť“ je úsmevná a v príkrom rozpore s tým, čo jej protagonisti sami zhusta tvrdia, keď úplne správne deklarujú : V liečbe metabolického syndrómu je prioritný nefarmakologický prístup, teda redukcia telesnej hmotnosti a nastolenie správnej životosprávy. To isté platí pre liečbu vysokého cholesterolu liečivami zo skupiny statínov, ktorých nasadeniu musí vždy a bez výnimky predchádzať pokus o presadenie diétnych opatrení, redukciu hmotnosti a zásadnú zmenu životosprávy.
Dovoľte citáciu z učebnice prof. Šonku zaoberajúcu sa problémom obezity: „Familiárny výskyt obezity je zavinený najčastejšie rodinnými zlozvykmi skôr ako skutočnou dedičnou poruchou“.
Zákon zachovania energie, alebo Bez jedla obezita vzniknúť nemôže
Tak ako všade aj v ľudskom organizme platí, že nepriberieme, pokiaľ príjem energie bude v rovnováhe s jej výdajom. Energia sa teda ani tu nestráca a je úplne teda nanajvýš logické, že sa musíme starať nielen o príjem, ale tiež o výdaj, inými slovami kontrolovať sa v tom, čo a koľko toho jeme, ako sa starať o to, koľko toho vydáme.
V praxi to znamená:
-
Zaviesť do svojho programu pravidelnú fyzickú aeróbnu aktivitu, teda najmenej 2 x týždenne sa musíme programovo zapotiť a zadýchať (plávanie, beh, bežky, bicykel, aerobik a pod.).
-
Vystríhať sa trvale energeticky bohatých látok, ktoré sú v súčasnej dobe organizmu väčšinou úplne k ničomu, pokiaľ mu vyslovene neškodia (rýchle cukry, živočíšne produkty všetkého druhu, kravské mlieko a produkty z neho, alkohol.).
-
Naučiť sa jesť pravidelne 4 x denne, s minimom jedla na noc.
-
Navyknúť si jesť polovičné dávky jedla oproti stavu pred redukciou.
-
Uvedomiť si, že potraviny, ktoré sú predmetom masívnych reklamných kampaní, sú obyčajne najmenej zdraviu prospešné.
Niekoľko praktických rád pre obdobie redukcie telesnej hmotnosti
-
Kúpte si odšťavovač a pripravte si 1 x denne zdravý prírodný džús z ovocia a zeleniny.
-
Všetky potraviny si kupujte v BIO kvalite.
-
Naučte sa čítať obaly a príbalové informácie, aby ste vedeli, čo nakupujete a jete!
-
Mäso z teplokrvných zvierat a produkty z neho prestaňte jesť úplne, alebo dôsledne aplikujte radu našich babičiek: Mäsa iba málo a iba v nedeľu. Mäso nahraďte sójou a rybami.
-
Z jedálneho lístka úplne eliminujte rýchle cukry a produkty sladené cukrom, alebo umelými sladidlami. Pokiaľ už musíte, slaďte medom.
-
Obmedzte konzumáciu kravského mlieka a produktov z neho.
-
Obmedzte spotrebu tučných syrov, masla a vyhnite sa na hony všetkému, čo obsahuje hydrogenované (stužené) tuky, aj keď výrobcovia na obale sľubujú čokoľvek (margaríny, rastlinné tuky, atď.).
-
Úplne opustite najškodlivejšie formy tepelnej úpravy jedál (vyprážanie, pečenie, grilovanie). Uprednostnite varenie v pare a marinovanie.
-
Konzumujte pravidelne vlákninu, naklíčené semená a rôzne druhy nesolených orechov.
-
Z alkoholických nápojov je možné v rozumnej miere tolerovať iba víno (resveratrol), pokiaľ sme pri jeho konzumácii schopní dodržať zásady „zdravého“ pitia. U mužov maximálne 4 dcl, u žien 2 dcl, vždy zásadne s jedlom.
-
Fajčenie cigariet nedáva úplný zmysel, rovnako ako pitie kávy.
-
Naučte sa pozitívne myslieť a stotožnite sa s pravdou pravdúcou: